Viete že konifery znamenajú doslova šiškonoši?

Ihličnany radíme do triedy nahosemenných rastlín, stretnúť sa s nimi môžeme na celom území Slovenskej republiky. Ide o hojne rozšírený druh stromov, o ktorých už málo kto vie, že sa označujú aj ako konifery, čo v úplnom preklade znamená "šiškonoši".

Trochu histórie

Ihličnany sú tu o mnoho dlhšie, než sa objavili prvé zmienky o ľudskej rase. Ich pôvod hľadajme v prvohorách, presnejšie v geologickom období zvanom karbón. Tu sa podľa vedcov a bádateľov objavili prvé z ihličnanov vôbec. Išlo o prvé lastovičky, ktoré sa snažili nájsť pevné miesto na planéte.Všetko začalo o mnoho skôr, a to v dekáde druhohôr, kde ihličnany zaznamenali veľký posun. Svojho absolútneho vrcholu docielili v kriede. Ich špecifický vývoj možno sledovať na názornej ukážke najstarších primitívnych rastlín v radoch  gynkotvaré a cykasotvaré, ktoré môžeme porovnať s mladšími borovicotvaré.

Výskyt konifery

Ak budeme hľadať nevyvrátiteľný rozdiel medzi ihličnanmi a listnatými stromami, teda ak opomenieme ich vzhľad, tak zistíme, že ihličnany sú omnoho staršie, než listnaté stromy. Vo svojom rannom období patrili medzi dominantu na našej planéty. Najviac povrchu pokrývali  miernom podnebnom pásme, najradšej majú horské lokality, kde hrajú prím aj dnes. Ak svoju pozornosť prenesieme do tropických oblastí, kde sa ihličnany tiež objavujú, tak tu narazíme na cykasotvaré druhy. Gynkotvaré  sa stretávajú s existenčným problémom, ale aj napriek tomu sa dochovali v čínskom tropickom pásme, kde sa ukrývajú posledný z posledných. Pre úplnosť výskytu nesmieme zabudnúť na krásnu kategóriu liánovcotvarých ihličnanov, ktoré nájdeme v oblastiach Starého i Nového sveta.

Podrobnejší popis rastlín

Ihličnany patria k rôznorodým neopadavým stromom, ale vyskytujú sa aj v podobe kríkov a lián. Svoju výhodu prejavujú vo veľkej odolnosti a schopnosti poradiť si s obdobím sucha a nedostatkom vlahy. Z veľkej väčšiny môžeme s istotou povedať, že ide o rastliny dvojdomé, čo znamená, že jedna z rastlín má samčie rozmnožovacie orgány a druhá samičie rozmnožovacie orgány. Nemajú typické listy, ktoré môžeme vypozorovať na listnatých stromoch, ale napriek tomu sa ich ihličím listy hovorí. Dokonca sa delí na ihlicovité, šupinovité, hladké alebo sperené. Listy im neustále dorastajú, a to vďaka živicovým kanálikom. Rozmnožujú sa pomocou vetra alebo hmyzu, ktorý prenesie peľ zo samčích šišiek na samičie rozmnožovacie orgány. Následne dochádza k splynutiu a vytvoreniu semien, ktoré sú voľne zachytené v dužinatom obale v jednej zo šišiek.

Rady ihličnanov

Gynkotvaré - Sú veľmi odolné. Darí sa im ako v suchom prostredí, tak iv časoch nehostinných s veľmi nízkou teplotou.Rozmnožovanie,  tohto pomaly vymiznutého druhu, je veľmi podobné ako u ostatných. Samčie rozmnožovacie orgány môžu pripomínať jahňady, v nich je ukrytý peľ, ktorý sa musí dostať do zhluku stopkatých semenníkov na samičích stromoch. Plody pripomínajú zelené čerešne, čo je hlavným poznávacím kritériom z amatérskeho hľadiska. Keďže sa ich výskyt zúžil na oblasť terajšej Číny, tak nie je divu, že sa ich semená objavujú v ich národnej kuchyni, rovnako ako v Japonsku. Taktiež sa hojne využívajú ako medikament a liečivo na najrôznejšie neduhy.

Cykasotvaré - Ide o najnižšie ihličnany dvojdomé so sperenými listami. Stromy majú jednopohlavné šištičky skryté na samom vrchole kmeňa. Aj tento druh ihličnanu našiel využitie v kuchyni. Vyhľadávaná je dreň i semená, avšak pre svoj vysoký obsah toxínov vyžadujú špecifickú úpravu - kvasenia, var prípadne lúhovanie.

Borovicotvaré - Tento druh má najpočetnejšie rodové zastúpenie. Semená sú obdarene tzv. krídelkami a po dozretí sa samovoľne uvoľnia zo šišiek, pretože tie sa pod vplyvom mocnej sily prírodného vplyvu rozpadnú. Semená sú rozfúkané vetrom.

Liánovcotvaré - Jedná sa o vždyzelené rastliny, ktoré sa vyskytujú v podobe lián a kríkov, ale aj stromov. V tejto drevine môžeme nájsť efedrín, presnejšie v oblasti vetvičiek a v dužinatom obale semien, ktoré nápadne pripomínajú bobule.

Na čo ihličnany slúži

Hlavnou devízou, ktorá stromy vždy vynášala do žiadaných sfér a stále vynášať bude, je samo-obnovovací proces, ktorý zaisťuje nepostrádateľný stavebný a konštrukčný materiál.Stále častejšie sa stretávame s návratom ku drevenej móde.Dopyt po ňom je obrovská. Rovnako sa využíva aj v papierenskom priemysle. Strom nám dal knihu a kniha vedomosti. Stromy sú aj zdrojom tepla a obživy pre mnohé živočíchy. Veľký význam zohrávajú v úlohe zabezpečovanie kyslíka. Ich preukázateľne pozitívny vplyv sa našiel aj v oblasti ľudskej psychiky, preto nám je v lese tak príjemne. Vážme si ihličnanov a stromov ako takých, bez nich by nebolo života.Vysaďte si pár stromčekov aj na vašej záhradke a ochutnajte ich blahodarný účinok na ľudskú myseľ.

Ihličnany slúžia ako vhodný doplnok pre celkový vzhľad záhrady.Utvárajú výsledný smer a vdychujú priestorom nadčasový rozmer. Ak máte záujem zútulniť a zároveň zvelebiť svoju záhradku, tak na ihličnany nezabudnite. Avšak i tu platia, ako v iných pestovateľských odvetviach,  niektoré zásady, ktoré musíme dodržiavať, aby všetko prebiehalo podľa vopred nastaveného harmonogramu. Ihličnany nie sú typicky chúlostivou rastlinou a nepotrebujú prehnanú starostlivosť, ale zohľadňujú sa ich prirodzené nároky.

Prostredie je pre konifery významné

Najdôležitejšou zásadou je správne prepojenie prostredie s druhom rastliny. Existuje celá rada ihličnanov, ktoré vyžadujú väčšie zastúpenie slnečného svitu, a na druhú stranu sa môžeme stretnúť s ihličnanmi, ktoré majú radšej vlhkejšie prostredie v kútiku ostatných. Ak sa chcete dočkať dospelosti drevín, tak je táto hlavná zásada stredobodom vašej pozornosti, v opačnom prípade si s tým nelámte toľko hlavu a riaďte sa svojím uvážením a srdcom. U nás sa pestujú ako české dreviny, tak aj cudzokrajné, čím sa príjemne rozširuje výber. Akonáhle sa rozhodnete pre vlastenecký variant a dáte prednosť domácim ihličnanom, zohľadnite ich prirodzené potreby a zistite si, aké podmienky im robia najlepšie, podľa toho im pripravte stanovište na svojej záhrade. Je úplne prirodzené, že sa vám môžu zapáčiť semená ihličnanov, ktorým nemôžete pripraviť ideálne podmienky pre rast, v takom prípade sa odporúča ich použitie veľmi obmedzene.Skrátka netvorte týmito ihličnany základ celého prostredia, ale vhodne je aplikujte ako doplnkový produkt.

Nie je ihličnan ako ihličnan

Smrek obyčajný - ak sa rozhodnete pre semená tohto pôvabného ihličnanu, tak dbajte na čistotu prostredia, je vysoko chúlostivý na smog a ďalšie negatívne vplyvy, ktoré neprospievajú jeho rastu. Oproti tomu jeho kultivary sú z hľadiska pestovania odolnejšie.

Borovica lesná - má zo všetkého najradšej svetlo, znáša veľmi dobre ako suché, tak i vlhké prostredie. V tomto smere nie sú príliš vyberavé, voči exhalátom je ich odolnosť výrazne nižšia.

Borovica limba - je horským druhom a exhalátmi v obmedzenom množstve znáša dobre. Snažte sa ich vysádzať na odvrátenú stranu od slnka v nížinatom prostredí. Tento druh ihličnanu má radšej miernejšie pôsobenie slnečného žiarenia, rešpektujte to a predídete nepríjemným komplikáciám.

Marhuľa - horský druh, ktorý je veľmi prispôsobivý s dostatočnou ponukou kultivarov.

Smrekovec európsky - je veľmi vhodným variantom pre otvorené plochy, pre svoju vysokú odolnosť.

Teplomilné ihličnany - ako je céder, dáždnikovec, sekvojovec tipujte v blízkosti vzrostlejších ihličnanov a v ochrannom pásme blízko domov.

Pri pestovaní ihličnanov musíme dbať aj na ďalšie zásady, ktoré priaznivo ovplyvňujú ich dlhovekosť. Ideálnym miestom pre všetky druhy drevín je záhrada alebo nádoba s dostatočnou hĺbkou krajiny. Vedzte, že nestačí len posyp v podobe navážky. Navyše ak sa snažíte vytvoriť zelené zázemie pri novostavbe. Vápno, cement, suť a ďalšie materiály neblaho ovplyvňujú pH pôdy na niekoľko rokov dopredu. Zvážte tento krok veľmi starostlivo a radšej sa prikloňte k dôkladnému návozu čerstvé pôdy. V žiadnom prípade to nepodceňujte a vytvorte svojim ihličnanom, čo možno najprirodzenejšie prostredie, ony sa vám za to odvďačia zdravým vzhľadom.

Správna starostlivosť o stromy

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim dlhovekosť je výživa. Na miestach podobných prirodzenému prostrediu, kde podiel pôdy tvorí dostatok humusu, sa ihličnany a ich semená pestujú veľmi dobre. Ťažšie to majú záhradkári, kde je pôda navezená.Ideálnym hnojivom a podporným produktom je rohovina (organika), alebo agrabiomin (organominerálne).

V priebehu rastu určite narazíte na fyziologické poruchy v podobe hnednutie ihličia. Ak presýcha vo vnútri stromu, tak nepanikárte, ide o prirodzený jav spôsobený dôsledkom životnosti. Ihličie vydrží 3 - 5 rokov, ale ak vám osychá aj na vonkajšej časti, môže byť problém v nedostatočnej zálievke, ale aj od psieho moču. Niektoré ihličnany sa sfarbujú do hrdzavej farby celkom prirodzene, ide o prípravu na jesennú a následné zimné obdobie.